reklama

Po Morave plavby, v Tvrdoniciach víno. Začala sa plavebná sezóna

Cez prázdniny s bicyklom na Moravu, hoci aj každý deň. Oživí funkčný prievoz možnosti cyklo táborenia? Vďaka cezhraničnej spolupráci môžeme znova o čosi ľahšie spoznávať koloryt krajiny našich susedov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

GBELY/TVRDONICE (CZ). Plavebná sezóna v zregulovanom koryte hraničnej rieky Morava sa otvára pravidelne začiatkom Júna. Kým na rieke začína plavebná sezóna, v blízkych Tvrdoniciach miestni vinohradníci otvárajú na víkend svoje sklepy, aby dali okoštovať svoje voňavé vína znalým degustátorom aj amatérskym "koštérom". Počas letných prázdnin budú lode na vode každý deň.

Vodným skútrom až k Hodonínu

Okrem spustenia plavieb pre verejnosť, prekvapením tohtoročnej sezóny bol vodný skúter pohupujúci sa vo vlnách Moravy. Kto má rád živšiu plavbu kanálom, pre toho je táto mašina ako stvorená. Zatiaľ to je len súkromná zábavka, ktorá časom možno nájde v zregulovanom koryte svoje uplatnenie. Cez Moravu kedysi premávali prievozy, prírodnými silami v koryte rieky vznikali a zanikali ramená, vytvárajúce v toku početné ostrovy, zátoky a slepé ramená. Možnosti starej prepravy reguláciou zanikli. A tento útlm prehĺbilo rozdelenie regiónov Moravy a Záhoria, čo sa odrazilo aj v ubúdajúcich počtoch kúpačov pod splavom...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Len pred štyrmi rokmi tu na južnom a severnom toku vznikli prístaviská, kde mesto Gbely a obec Tvrdonice aj tento rok otvorili ďalšiu tohtoročnú turistickú sezónu.

Kultúrny program mali v réžii na úvod spevácky zbor Senior a tancom potešili Zuškári, sprievodné atrakcie tu boli nie len pre deti a mládež. Uhorúčavení ste sa mohli osviežiť u Hasičov. Z vody mala najväčšiu radosť hasičská mládež. Vďaka im za osviežujúci dážď.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Súčasný kanál má po regulácii nové výhody, ktoré spoznávame len postupne. Adamovské turistické centrum v posledných piatich rokoch skompletizovalo služby, hladní - smädní, špinaví alebo bez strechy nad hlavou tu nezostanete. Prievoz na protiľahlý breh je do premostenia pri Kopčanoch jedinou spojnicou v tejto prírodnej lokalite.

Obrázok blogu

Od prázdnin bude prievozník na vode každý deň

Rozvoju tohto turistického partnerstva medzi záhoráckymi Gbelami a moravskými Tvrdonicami napomohli eurofondy, vďaka ktorým si mohli tieto sídla vybudovať svoje prístaviská. Gbely a Tvrdonice od seba delí desať kilometrov, no do spustenia sezónnych plavieb ste mohli Moravu prekročiť jedine cez splav a aj to len za slabšieho prietoku alebo tam cesta vedie po zbytočne dlhej okľuke cez hraničné mosty, buď pri Brodskom alebo Holíči. Prostriedky na rozvoj turistiky v okolí gbelského Adamova pomáha v rozvojových fondoch hľadať poslankyňa NR SR Viera Kučerová. Tá vo svojom príhovore zaspomínala, ako vyzerala cyklotrasa po protipovodňovej hrádzi pred desiatimi rokmi a ako je tomu dnes. Kým vtedy ste tu cyklistov stretli len sem-tam, dnes je tu nie len cez víkend, ale aj v týždni premávka oveľa čulejšia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sú ako jedna, ale každá má inú tvár

Morava či Záhorie? Každý dobre pozná to svoje. No keď sa preplavíte na druhý breh, panoráma sa zmení. Kým na Záhorí, konkrétne v Adamove prevládajú lúky, na strane u Tvrdoníc sú to lesy, mŕtve ramená a jarky, ktoré rozvádzajú vodu z Moravy do okolitých lužných lesov.

Obrázok blogu

Aby sme spoznali prírodu spoza brehu, do Tvrdoníc sme sa vybrali aj my a to mimo hromadnej turistickej prepravy - pešo, aby sme si vychutnali cestu lesom od rieky až k obci. Posmelilo nás uistenie tvrdonického starostu Tesaříka, že obec leží len tri kilometre od hrádze a tak sme sa vydali na túru s fotoaparátom na krku. Našou povinnou výbavou bola, jeden a pol litrová zásoba vody a trojdecová núdzová rezerva pre každý prípad. Slnko pálilo statočne, rozohňovalo asfalt, ktorý križuje túto oblasť nie len smerom k obci. Vydali sme sa priamo. V tieni sa kráčalo dobre, veď okolitý les - zatiaľ bez komárov pôsobil na zmysly blahodarne. Do obce to boli tri kilometre a k vinohradom ešte zhruba jeden a pol. No keď sme pred nami v diaľke videli mikrobus, ktorý mieril k hrádzi, rozhodli sme sa využiť túto nápomoc a stopli sme si ho, keď sa vracal. Skrátili sme si polovicu cesty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Pocestný na Vínnej ceste

Vystúpili sme u pokladne, tu nám núkali lístky za "štyrista kaček"; k tomu pohárik, mapku s dvomi zľavovými kupónmi na fľašu dobrého Tvrdonického alebo Kostického a praktickú kapsu na krk. Lenže šoférovanie a víno nejdú k sebe, na prieskum sme teda vyšli bez lístka. Vo vinohradoch to pomaly ožívalo, no amfiteáter bol ešte prázdny. Koštéri sa schovávali v maľovaných búdach, slnko predsa ešte nebezpečne pálilo, bolo pol tretej. V Tvrdoniciach sme nezostali dlho, voda sa v horúčave rýchlo míňala a tak sme požiadali v jednom výčape o doplnenie, no mohli sme si kúpiť len malú "polku" na postrašenie smädu a z vodovodu nečapovali, tak sme sa poďakovali a tiahli ďalej. Vľúdnu tvár nám ukázali u štácie číslo 5 - za to patrí pánovi vinárovi naša vďaka, ten mal láskavé pochopenie pre pocestného a s vodou nám pomohol. Ešte vonku sme utŕžili trochu smiechu na našu žiadosť o vodu. "Od vinařa pýtá vodu...", znelo od koštérov, no nemohli sme inak. V chládku otvoreného sklepu sme stretli naše krajanky. Veselo degustovali voňavý Veltlín, dali ovoňať aj nám. Spolu s nimi sme nazreli do ďalšieho sklepu vo vnútri dekorovaného početnými oceneniami, medzi ktorými vynikala snímka s niekdajším českým slavíkom Karlom Gottom. Fotka dýchala osemdesiatymi rokmi a my sme sa s naším krajanským sprievodom bavili na to, kamže to ten "Goťák" ukazuje, či na krojované "děvečky" alebo na to lahodné víno...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Naša návšteva vinohradov bola krátka, predsa len, do večera sme chceli byť doma a bolo treba stihnúť prievoz na slovenskú stranu. Po ceste k Morave, tentokrát iba pešo sme míňali predzáhradky obsadené levanduľovými a šalviovými kríčkami. Obec zaliata júnovým slnkom, bola bez ľudí. Každý bol bezpečne ukrytý v tieni dvora alebo niektorí vycestovaní v teréne na koštovke. Na chvíľku sme sa zastavili v tieni pod kostolnými lipami. Tu sme na križovatke ciest stretli "konský povoz" od Kostíc, vínna cesta so všetkým čo k tomu patrí - predsa len, na vínnej ceste autom...

Obrázok blogu

Cesta z obce od tvrdonických svahov až k Morave nám zabrala zhruba hodinku, neponáhľali sme sa a nakoniec sme urobili dobre. Morava posiata vinohradmi má svoje čaro, kochali sme sa prírodou a bolo nám "blaze". Obce tu ležia na svahu, ktorý sa zvažuje k širokej riečnej nive. Keď bola v roku 1997 jedna z najväčších povodní za ostatné roky, voda vtedy siahala takmer až po svahy, tak pred reguláciou tomu nebolo inak. Na našej strane sa terén dvíha len pozvoľna. Kráčali sme cestou naspäť, cez drevené mosty míňali jarky s plytkými vodami. Tento lužný les nie je ten z tých najmladších, cestu lemovali početné až strašidelne vyzerajúce sucháre, kde tu s vyzobanými úkrytmi pre vtáctvo. Nebudú tu dlho, označené lesníci čoskoro vypília.

Obrázok blogu

Pri jednej čistine sme stretli jedného z miestnych. Starší pán sedel na vedre pri svojej "BABE" s rozloženým vercajgom. Babeta mala prázdnu dušu, strýco čakal na novú. Pristavili sme sa pri ňom a prehodili zopár slov. Dozvedeli sme sa, že to je starý tramp, zaspomínal na Slovensko, blízke aj to vzdialené. V tieni čakal na záchranu. Nám medzitým porozprával svoj príbeh. Zhovárali sme sa takto ešte chvíľu, ale keď sme vypili polovicu našej zásoby vody, nastal čas vydať sa ďalej k rieke.

Po ceste nás míňali skupiny cyklistov aj jeden na "elektrike". A cestou presvišťala aj staršia motorka. Rušná cesta. Pešo sme prišli až k vode. Čakanie nám o trochu skrátilo študovanie orientačných sprievodcov, ku gbelskému splavu to bolo len kúsok, ale počkali sme si na prievoz.

Obrázok blogu

Bolo pol piatej, mali sme ešte pol hodinu. U vody už nebolo tak horúco a na hrádzi rástol aspoň pätnásťročný strom, ktorý vrhal tieň z protipovodňového valu. Prístav bol osamelý, vietor proti prúdu unášal hluky od gbelského prístaviska a voda ovlažovala vzduch, už nebolo tak horúco. Napokon sme na prievoz nečakali sami.

Na bicykli doviezol svojich kamarátov sused z Gbelov. Čakanie sme si skrátili hovorom o dnešnom výlete. Kým my sme pešo preskúmali len Tvrdonice, oni toho stihli oveľa viac. Dá sa ísť ešte alejou na Mikulčice, tú sme míňali na križovate. Víkendových výletníkov bolo päť. Slnko zmohlo aj nich, ale v tieni nám bolo dobre, červení od slnka sme sa ovlažili vodou. Nás pocestných k pol šiestej vyzdvihla Čajka z Gbelov. Mali sme šťastie, že priviezla len troch pasažierov, nás bolo šesť s piatimi bicyklami. Pramica sa naplnila po okraj. Návrat na Slovensko sme prežili v dobrej nálade. Plavba za zákrutu netrvala dlho. Na prvý krát autom - loďou - pešo v Tvrdoniciach to nebolo zlé.

Obrázok blogu
Radovan Butaš

Radovan Butaš

Bloger 
  • Počet článkov:  54
  •  | 
  • Páči sa:  0x

RB report - správy, reportáže a rozhovory - slovami aj obrazom. Podporujem motošport, hasičov, turistiku a svätý pokoj. Zoznam autorových rubrík:  Quo Vadis, na čo myslíš?Správy a reportážeRozumyRozhovorySúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu