Ženy v motošporte nie sú len na okrasu, offroadový SVK MX&QUAD kormidluje úspešná mamička

Autor: Radovan Butaš | 19.7.2015 o 20:10 | (upravené 20.7.2015 o 14:45) Karma článku: 1,77 | Prečítané:  716x

Blíži sa piaty pretek tohtoročnej MotoCorse sezóny, k tejto príležitosti sme si na rozhovor prizvali Andreu Zmajkovičovú, ktorá hrá hlavnú úlohu v seriáli Slovakia MX&QUAD Championships.

Zatiaľ čo v ostatnom čase organizuje už 5. ročník obľúbeného offroadového šampionátu. Sama ani nie pred desiatimi rokmi vyhadzovala šotolinu z toboganov. Patrili jej popredné priečky v závodoch štvorkoliek. Keď začínala, písal sa rok 2007. Jej doménou sa stali štyri terénne kolesá. V podnikaní výprav ju podporuje aj jej manžel, no na pretekoch má hlavné slovo Andrea!

Okolo začiatkov SVK MX&QUAD Championships, kde pretekajú terénne štvorkolky a nadupané motokrosové mašiny sa tradujú v offroadovej obci hotové legendy. Hlavná postava tohto seriálu, patrila svojho času medzi najlepšie slovenské štvorkolkárky. Jej vlastná športová kariéra sa vyvíjala veľmi sľubne. S motošportom splynula natoľko, že po vážnom rozhodnutí, ukončiť aktívnu kariéru v sedle mašiny, začala pre priaznivcov terénnych štvorkoliek organizovať vlastný šampionát.

O Slovakia MX&QUAD Championships počúvame a čítame už jubilejných 5. sezón. Za ten čas sa z veľkého sna stal jeden z najobľúbenejších slovenských šampionátov.

Kým sa však táto mladá žena dopracovala k svojim organizátorským prvotinám, na domácich a českých dráhach odjazdila naplno tri sezóny. Prezradila, že súťažila hlavne na slovenskom majstráku a popri tom, keď mala voľno chodila na súťaže do Čiech.

Každý jeden štart jej doma pripomína nejaká trofej

Andrea Zmajkovičová svoju prvú sezónu odjazdila v Junioroch, ale ostatné dve už boli jej rivalmi chlapi. Po úspešnom vzostupe pre zdravotné ťažkosti, závodenie povesila na klinec. Z motoscény, ale neodišla nadobro. Dnes sa venuje kormidlovaniu populárneho slovenského MX&QUAD šampionátu. Tieto závody dávajú dokopy dva odlišné mototábory. Na jednej dráhe tu vo svojich kategóriách súperia o popredné priečky dva odlišné štýly terénnej jazdy. Pretekárske rodiny a priaznivcov motošportu spája nadšenie pre terénnu jazdu. Spolu vytvárajú jedinečnú atmosféru, akú nikde inde na Slovensku nezažijete.

Avšak, ako to tak býva, plány sa snovajú o čosi jednoduchšie, než uskutočňujú. Kým celý tento podnik rozbehla, musela si vyšliapať vlastné chodníčky, seriál podniká pod vlajkami IMBA a ČAM. Vďaka tomu, že vydržala a nedala sa odradiť, môžeme dnes na dráhe vidieť pretekať najmladších juniorov aj zručných profíkov s mašinami v terénnom obutí.

Kým motokros je doista na Slovensku celkom populárny, štvorkolky to v tunajších vodách majú o niečo komplikovanejšie. Andrea Zmajkovičová však dostala pred pár rokmi dobrý nápad, vďaka ktorému majú u nás štvorkolkári vlastný pretekársky seriál.

Našich domácich štvorkolkárov je ako šafranu, štatistiku pomáhajú vylepšovať zahraniční účastníci. Do ostatných pretekov v Lovčici sa za Poľsko zapojili Aleksander Gnowacki/146 (Q-Elite), Konrad Piechota/110 (Q-Hobby Open); z Maďarska Kristóf Karai/6 (Q-Elite), Daniel Szilagyi/5, Noel Magyar/34 (Q-Hobby Open); Roland Karsai/177 a László Balog/270 (Q-Senior); z Česka kráľ štvorkolkoliek David Picmaus/74 spolu s Denisom Vankom/131, Pavlom Smrčkom/65, Patrikom Vítkom/95 (Q-Profi), Petrom Vasiliadisom/121 (Q-Elite) a Denisom Šetekom/16 (Q-Junior 2).

Slovenské farby a tímové zástavy obhajovali Dušan Harván/3 v Q-Junior 2, Milan Hodál/17 (Topoľčany), František Badžgoň/244, Michaela Volková/303 (Radošovce) v Q-Hobby Open; Roman Bruder/25 a Ján Pitoňák/50 (Bratislava), Miroslav Jágrik/88 (Púchov) v Q-Senior; Patrik Gál/1 (Čáry), Patrik Masaryk/777 (Šaštín-Stráže) v Q-Elite; Andrej Hrčka/7, Michal Farkašovský/30, Adam Crman/86 (Banská Bystrica), Denis Vanko/131 (Zbehy) za Q-Profi.

Nádejou pre budúcnosť je najmladšia generácia, v súčasnosti pretekajúca v kategórii Q-Junior I, kde medzi sebou zápolia Ján/41 a Jirka/44 Brhelovci z Opavy, Adam Vanko/131 zo Zbehov; Laura Mitášová/88 a Alex Jantoš/68 z Považskej Bystrice, alebo Timko Žubor z Banskej Bystrice. Keď sa títo so svojimi mašinami vyrútia z rampy a vtrhnú na trať, sú ako také malé sršne. Hoci nemajú takú rýchlosť, ako ich starší kolegovia, nič im nechýba z pretekárskej vášne a dobre poznajú esenciu adrenalínu. Sú však ešte primladí na to, aby sa dalo veštiť či sa z nich stanú profíci. No už teraz sú iskierkou nádeje, že sa táto kategória zo súpisky seriálu len tak nevytratí. A to aj napriek tomu, že ich počty nie sú závratné a pohybujú sa reálne do osem jazdcov, stačí na to, aby predviedli ozajstný zápas o prvé priečky.

Organizácia celého šampionátu nie je žiadna malina, chce to odviesť kus poctivej roboty, zapriahnuť sa a ťahať celú karavánu tak, aby všetko odsýpalo. Problémy, ktoré sa naskytnú, treba nevyhnutne riešiť, a celé to obnáša nesmiernu zodpovednosť za takmer všetko čo sa na športovisku deje. Po piatich rokoch má Andrea Zmajkovičová celkom jasnú predstavu o tom, ako to s podporou športu a hlavne toho motoristického na Slovensku vyzerá. Tímy, s ktorými spolupracuje a ktoré prevádzkujú vlastné motokrosové športoviská sa snažia pre tento šport urobiť čo je v ich silách, predovšetkým je to vidieť priamo na pretekoch, i keď sú tu isté miestne rozdiely, pre každého z nich je to príležitosť ukázať, ako sa to robí u nich doma. No nie vždy je pred príchodom všetko Top, naposledy bolo treba komplexne prichystať tretie preteky v Národnom krosovom centre vo Sverepci.

Vráťme sa však úplne na začiatok, ako sa zrodil Slovakia MX&QUAD Chapmionships? Už sme spomenuli, že Andrea Zmajkovičová je hlavnou postavou celého tohto podniku, sama pretekala na štvorkolkách, priblížme si teda tieto jej slávne začiatky, okolo ktorých sa tradujú hotové legendy.

Vašou pretekárskou doménou boli štvorkolky, aké mašiny Vám parkovali v garáži?

Keď som začínala s jazdením, baby vtedy jazdili spolu s Juniormi a tam bol povolený obsah do 250 kubíkov, moja voľba teda padla na Suzuki 250. Čím viacej som trénovala, tým viac som si uvedomovala, že musím ísť s výkonom mašiny nahor. Suzuki som vymenila za Yamahu 350 a postupne som sa začala angažovať vo vyšších kategóriách a samozrejme prišli na rad aj silnejšie stroje, Suzuki LTR 450 a mojou poslednou bola Yamaha 450 R. Vtedy som už jazdila medzi chlapmi.

Kedy Vás začali zaujímať offroadové motošporty a kto Vás naučil jazdiť?

Odjakživa patrím k priaznivcom motošportu. Už dávno ma priťahovali motokrosové preteky, často som sa chodievala len pozerať. K tomuto svetu mám tak blízko aj preto, lebo trať je od môjho domu len 200 metrov. So samotným pretekaním som začala asi pred ôsmimi rokmi (2007). Vtedy boli v Šenkviciach prvé štvorkolkové preteky. Veľmi ma to zaujalo, dokonca až tak, že na druhý deň som si bola vybrať a kúpiť svoju prvú mašinu. Jazdiť som sa v podstate učila sama. Zo začiatku som sa len vozila a hlavne si všímala druhých jazdcov na tréningoch. Tým, že som trénovala dosť často, nejaké tie základy sa na mňa nalepili. Neskôr som už mala aj trénera, ktorý sa mi naplno venoval. Tréner, tak ako aj v iných športoch vás veľa naučí a aj vďaka tomu sa vrcholovým športovcom darí dosahovať také dobré výsledky.

Ako ste sa dostala k organizácii pretekov?

Ponúkol mi to bývalý organizátor pretekov štvorkoliek. V tom čase som ešte aktívne závodila. Postupne som začala prenikať do sveta mimo trať, spoznávať celé organizačné zázemie a nejako som do toho celého vhupla. Na samom začiatku to boli preteky čisto len pre štvorkolky. Aby však mali takéto súťaže vôbec šancu prežiť aj do ďalších sezón, o rok som k štvorkolkárom pridala aj motorky. Tiež preto, aby to bolo aj atraktívnejšie, predsa len tých štvorkolkárov je málo ešte aj dnes.

Tento rok uzavriete prvú päťročnicu, bolo počuť už aj také hlasy, že by ste s organizáciou šampionátu chcela na chvíľu prestať – koľko je na tom pravdy?

Áno, je to pravda a nie len na chvíľu. Chcela som s tým skončiť definitívne. Môj malý syn mal zdravotné problémy a jeho stav si vyžadoval, aby som bola stále pri ňom - predsa len, na prvom mieste som matka mojich detí. Keď sa synov stav začal zlepšovať a nakoniec všetko dobre dopadlo, opäť som sa vrátila. Takže som nazad v tomto kolotoči. Možnosť organizovať tento šampionát (SVK MX&QUAD) som ponúkla veľa ľuďom, ale zatiaľ sa nenašiel nikto, kto by túto dôležitú úlohu chcel prevziať do vlastnej réžie.

Seriál, kde sa na jednej trati stretávajú dva moto-tábory je u jazdcov, ale aj u priaznivcov motošportu celkom obľúbený. Na ktoré športoviská chodíte so šampionátom najčastejšie?

Hlavne kvôli českým jazdcom, no aj tým z Poľska, Rakúska a Maďarska sa snažíme tlačiť hlavne na západné Slovensko, i keď jeden pretek v kalendári máme na strednom Slovensku. No v podstate najčastejšie sú to destinácie ako Šaštín, Beckov, Sverepec, Lovčica, Čataj, Gbely. Do veľkej miery to závisí aj od toho, aké podmienky vedia pripraviť prevádzkovatelia tratí a aká je s nimi spolupráca. Aj keď som zatiaľ spokojná, nie všade sa vždy dá všetko pripraviť tak ako chcem, zatiaľ sme vždy našli nejaký kompromis. Jedným z mojich cieľov je, aby bol každý jeden pretek pripravený na profesionálnej úrovni, aj keď ide v podstate o hobby šampionát.

Aká je účasť na šampionáte, sú už aj takí jazdci, ktorí by boli seriálovým inventárom?

Najviac pretekárov býva zo Slovenska, ale dosť ich je aj z Českej republiky - hlavne teda štvorkolkárov, potom majú celkom pekné zastúpenie aj maďarskí a poľskí jazdci, a sem tam sa mi v nominačke objaví aj výprava z Rakúska. Za tie roky som si všimla, že veľa jazdcov sa prihlasuje pravidelne. Som rada, že takto, svojou účasťou podporujú tento seriál.

Patríte medzi to málo žien v kontexte európskeho motošportu, ktoré organizujú šampionát tohto druhu. Čo všetko to so sebou prináša?

Keď uvážim, že si v podstate celé preteky riešim sama, tak úplne všetko. Začína to prenajatím trate a pokračuje managovaním podrobností, až po komunikáciu s médiami. Ale nie sú to len prípravy, po skončení každého preteku je treba všetko čo postavíme, zbaliť. Musím teda uvažovať nie len v globále, ale vidieť do tých najmenších detailov, ktoré bývajú jazdcom a v konečnom dôsledku návštevníkom seriálu, úplne skryté. Táto pozícia kladie na človeka veľké nároky, musíte mať výdrž a dobrú dávku odvahy, bez toho to skrátka nejde. Pustiť sa do niečoho a v polovici seriálu stratiť dych - to neexistuje. V prvom rade musíte poznať atmosféru šampionátu, keď zvládnete toto, môžete sa pustiť ďalej. Samozrejme, najbližšie k takýmto veciam majú ľudia, ktorí sa tomuto športu aktívne venovali a dobre poznajú jeho dušu. To mi na začiatku dosť pomohlo. Vtedy máte základnú predstavu o tom, ako by sa veci mali mať.

Spolu s Vami na šampionáte spolupracujú aj ďalšie osobnosti, ktoré sa angažujú v organizácii a propagácii motošportu. Patria medzi nich napríklad Jozef Bohuslav, Kamil Prokop či Maroš Paslesch, ako sa Vám s nimi spolupracuje?

Na pretekoch mi ako Jury pomáha legenda československého motošportu Jozef Bohuslav. Zoznámili sme na jedných pretekoch, ešte v čase, keď som aktívne jazdila. Bola to taká náhoda, ani neviem, ako sa to zbehlo. Oslovila som ho s tým, či by mi v tom čase nerobil riaditeľa pretekov a on súhlasil, čo som veľmi rada. S pánom Bohuslavom je skvelá spolupráca, som taký pedant ako on, chcem mať všetko tak ako má byť a v tomto ohľade sa navzájom dopĺňame. Riaditeľa pretekov mi robí Kamil Prokop. Spoluprácu s Marošom Paleschom mi navrhol a sprostredkoval Luboš Nemčovič. Kedysi spolu organizovali preteky skútrov. Maroš je už pomaly inventárom šampionátu, pozná našich stálych jazdcov, vie čo dokážu a keď ide o show, tak jeho komentár výborne dokresľuje celkovú atmosféru na pretekoch. Nesmiem však zabudnúť na nášho najhlavnejšieho, športového komisára Braňa Zmajkoviča, bez nebo by sme neodpálili žiaden štart, práve on má na starosť aj šachovnicu.

Kto všetko tvorí jadro Vášho tímu?

Na priebeh šampionátu dozerajú technický komisári Paťo Strašifták. Ozvučenie má v kompetencii Igor Zmajkovič, priamo v teréne lieta a všetko kontroluje Marek Dugovič, na enviromentálnu stránku pretekov dohliada Diana Juranová. Jazdcov spolu s Kristínou Dugovičovou registruje Natália Juranová. Okrem tohto základného tímu spolupracujem aj s chalanmi zo Štúdia 511 Videoproduction, fotografom Jankom Buchelom a o pretekoch píšu Maroš Palesch, Milan Mikulík, Simona Kukumbergová, Kristína Dugovičová.

Kde všade možno videť a počuť o SVK MX&QUAD?

Šampionát je najlepšie zažiť a to priamo na mieste, na niektorej zo šiestich tratí tohtoročného kalendára (absolvovali sme už Šaštín-Stráže 19. apríla, Beckov 10. mája, Lovčica 5. júla, a čakajú nás ešte Čataj 23. augusta a nakoniec Gbely 5. septembra). Tí, ktorí si chcú zostrih z pretekov pozrieť v telke, reportáže chodia na stanici DigiSport, spoty vysiela aj TA3. No a dočítať sa o nás aj v regionálnej tlači, podľa toho, ktorého preteku a samozrejme na offroadových weboch Motoride, Fullgas, Countrycross, Motolevel, Slovak-motorsport, QuadRace, QuadMania, Grip-TV, Milujeme motokros, Bang a píšete o nás aj vy.

Na záver si nemôžem odpustiť otázku, aj keď odpoveď už šípim. Čomu fandíte viac, MX alebo Quadom?

Samozrejme, že moja srdcovka sú štvorkolky, ale skúšala som jazdiť aj na motorke. MX je však trochu iný svet, nebolo to pre mňa to pravé orechové. Skrátka štyri kolesá majú svoje čaro, to neošáliš. Môžem však zodpovedne povedať, že fandím aj motorkám, aj štvorkolkám, rada si pozriem to aj to.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?