Deň zeme iba číslom v kalendári?

Autor: Radovan Butaš | 30.4.2015 o 0:33 | (upravené 30.4.2015 o 1:02) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  141x

Naša príroda, nie je to len klišé. Fotografie z prospektov a brožúr zostanú vytlačené stále rovnako. Život, však ho poznáme, je každý deň iný. Rodáci jar privítali zberom komunálneho odpadu po okraji Gbelov. Úroda bola dobrá, našli sme. Neboli to ale hríby, tie na okraji civilizácie nerastú.

Gbely. Dobrovoľníci vyrazili tretiu aprílovú sobotu do gbelského húštia aj okraja starého kráteru. Spotrebovali takmer všetky nafasované vrecia, ale aj keď im nejaké ostali, naplnili dvadsať 1100 litrových smetiakov. Z lesíka zmizli aj staré pneumatiky, ktoré tu zostali po adrenalínových športoch.

Do niektorých miest chodia smetiari častejšie, inde to boli skutočné relikvie z počiatku 21. storočia. Odpadky však neputovali do múzea. Plasty, sklo a plechovky odišli na recykláciu. Zvyšok putuje na likvidáciu – lenže čo so stavebným odpadom?

Staré betónové fragmenty lemujú okraj tehliarskeho krátera ako hradba na výstrahu pred strminou, sutina aj odvodňovacie kanály a preliačeniny v intraviláne mesta.

Gesto do budúcnosti?

Miestni pomáhajú očiste mesta pravideľne. Počas aktivačných prác aj verejnoprospešnej činnosti sa stabilne udržiavajú ulice aj zeleň v dobrej kondícii, no vrásky občanom robia kopy sutiny, najčastejšie z rekonštrukcií domácností či víkendových príbytkov. Najhoršie sú rozbité sklenné výplne a rozflákané fľaše od alkoholu. V zime, keď napadlo po dlhom čase aj 35 centimetrov snehu, ostré črepy pri ceste čakali na svoju obeť.

Stará známa šarapata

Okrem veľkých strašiakov v škarpách je to sem tam aj šarapata po uličkách. Vyriadený odpad nás upozorňuje na to, akí sme ľudia a susedia. Pri zbieraní odpadu sa človek presúva v čase, my sme si pripomenuli Silvestra, letnú rekonštrukciu kúpeľne a pripomenuli sa aj nesplnené povinnosti a pozostatky víkendového adrenalínového vyžitia. Nasadili sme si pracovné rukavice a vyrazili do boja. To čo uniesli vrecia, sme nabalili a čo sa dalo preniesť – dali sme na hromady.

Okrem komunálneho odpadu však svoje riziká odhalil aj ten priemyselný. Zabudnuté úložisko trusu z poľnohospodárskej veľkovýroby je už dlho bez svojho oplotenia, čiastočne chránené ostrým kriačím odolávalo, panelovú cestu strážila aspoň železná brána. No aj tá časom zmizla. Po okraj naplnené jamy a po nich porozhadzovaný neporiadok nabádal, skúsiť to spratať…

Životu nebezpečné

Keby sa vám dieťa domov z túlačky po prírode vráti porezané od črepov, to sa ešte dá zvládnuť. No v už pomaly zabudnutej časti mesta niečo také, ako hnojisko skrýva nebezpečie, z ktorého nemusí vyjsť živý ani dospelý. Masu časom pokryje vegetácia. Za roky nafúkaný prach na zvetranú hladinu zapáchajúceho bahna stvorí povrch, kde začnú rásť trávy a buriny. Keď je usadenín vhodných pre život viac, začnú rásť kry a stromy. Za necelých 20 rokov tak zdanie premôže zvedavosť a vyžiada si cenný život.

Mesto sa stará, ľudia pomáhajú

Čiernym skládkam sa postavilo 19 ľudí, mladých aj starších. Tí, ktorí prišli, ukázali, že sú Gbely pre nich dobrým miestom pre život. Odpady sú jedným z organických problémov mesta. Komunál aj ten stavebný treba niekam vyhodiť. V malom sa to dá dobre skryť, vo veľkom budí pozornosť. Lenže ak sa čierna skládka zaštiepi, tak začne vyhnáňať. Každý občan u nás platí za likvidáciu odpadu, ktorý žitím vyrobí. Bežné smetie je daňou za modernú súčasnosť. Domový odpad pred takými sto rokmi vyzeral ale inak. Dnes sa musia z enviromentálnych fondov vyčleňovať peniaze na likvidáciu čiernych skládok, ktoré sú rizikovým faktorom pri vzniku nepovolených smetísk.

Mestá a obce vyčleňujú zo svojich rozpočtov ďalšie peniaze na údržbu zelene a ulíc a likvidáciu vzniknutého odpadu. Občania pomáhajú odovzdávaním nepotrebného príslušenstva z domácností na zberné dvory, obnovujú sa aj tradície zberu papiera a pred desiatimi rokmi začal byť populárny zber plastových fliaš do veľkokapacitných vriec. Súťaže motivujú deti a mládež k zmenám životného štýlu, touto cestou sa to učili aj súčasníci ešte za socializmu.

Dnešní tridsiatnici si s odstupom času vybavujú dobu, ktorá sa za ten čas neskutočne premenila. V poslednom dvadsaťročí starej dobrej značky Made in Czechoslovakia ich rodičia žili na vrchole jednej éry. Spoločnosť bola naplno zabehnutá do podmaňovania si krajiny. Vznikli mestské železobetónové reliéfy, tehlové a kvádrové zástavby, do módy prišla mladá mestská zeleň. Na druhej strane Korún československých mal štát tejto éry pred sebou aj obraz mŕtvej krajiny, neschopnej dlhodobo udržať život, priemysel fungoval na plné obrátky, ale ničil nám najdrahšie prírodné bohatstvá.

Doba sa však mení, spoločnosť rastie vlastným uvedomením a v apríli sme túto iskru zažili aj u nás. Neboli sme prví, no bol to náš príspevok ku Dňu zeme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?