SONDA do metalových reliéfov

Autor: Radovan Butaš | 15.3.2015 o 8:00 | (upravené 4.4.2015 o 19:03) Karma článku: 2,00 | Prečítané:  473x

Najväčšou výzvou je to, čo vás čaká. Vzájomná súhra farieb a tieňov vám umožní, preskúmať svet spod kôry. Ak ho nájdete, prekvapí krajinou prehistorických tvorov, metaforických figúr, inotajov a tajomných portrétov.

Senica. Sonda do diela akademického sochára Milana Flajžíka je zrkadlom posledného desaťročia jeho tvorby. Výstavu otvorili v Galérii v podkroví na ZUŠ Senica, na povestný piatok trinásteho. Od povier tohto nechvaľného piatkového antistisviatku ste sa mohli utiecť na vernisáž, do sveta reliéfov a ich mystifikácií, výstava potrvá do 11. apríla. Uskutočňuje sa k príležitosti 8. ročníka súťažnej výstavy detskej výtvarnej tvorby Mudrochova paleta 2015.

Prezentuje tu svoj zúžený výber z tvorby. V umeleckom programe Milana Flajžíka dominuje tvorba sochárstva, „zväčša s vertikálnym členením tvaroslovia a opakovaným prehodnocovaním jej štrukturálnych kvalít, kolorovaných farebnou citáciou v iskrivej hre svetla a tieňa. Reštaurátorské techniky a technológie mu prinášajú nové objavné aj prekvapivé výsledky. Pracuje s kôrou, kožou, technickou penou, plechovými či metalovými tabuľami, na ktoré vstupuje nie len klasickou maľbou akrylom, olejom alebo tušom, ale tvorí aj ohňom, leptaním kyselinou, využíva oxidáciu, krakeláž, techniku sgrafita a ďalšie finesy,“ charakterizuje autorovu tvorbu kurátorka výstavy Dana Janáčková.

Vlastná tvorba Milana Flajžíka za ostatných 15 rokov prešla osobitým vývojom. SONDA, ktorá prezentuje výber z jeho diel prezentuje majstrovské dielo odlišné od tradičnej maľby. Tvorí prostredníctvom experimentu, za užitia tajomnej alchýmie. V nasledujúcich riadkoch Vám prinášame rozhovor s týmto výnimočným umelcom zo Záhoria.

Akým procesom tvoríte vaše unikátne diela? Sú vytvorené z kovových tabúľ, strieborných aj zlatých plátkov, dreva a farieb.

„Inšpiráciu nachádzam hlavne v prírode, v telách živočíchov, ich fragmentoch, povrchových štruktúrach, tak isto ma inšpirujú prírodné živly, javy, energie a v neposlednom rade je pre moju tvorbu zásadná profesia reštaurátora, konkrétne procesy, ktoré po celé stáročia pôsobia svojimi vplyvmi na predmety. Mojou prácou je týmto predmetom opäť vnuknúť život.“

Hovorí sa, že na tvorbu týchto originálnych diel používate alchýmiu, vďaka nej nie je ich koncepcia uzavretá.

„Diela z tých striebrených, sú zaujímavé tým, že na strieborné plochy používam chemickú techniku oxidácie. Za užitia alchýmie nechávam pôsobiť jej silu do určitého stavu, kedy metalický podklad mení svoju reflexívnu plochu na hnedú alebo fialovú. Odtieňov oxidácie je ale ešte viac. Tým, že v určitom momente tento proces preruším, zadefinujem jeho štruktúru. S takouto zhmotnenou víziou po jej ustálení pracujem ďalej. Na začiatku to je len vec, ktorá sama neskôr napovie svoju záhadu.“

Alchýmiou odkrývavate jednu dimenziu svojej výtvarnej prózy. Jej ďalšie nuansy sa ukrývajú pod vlnovými dĺžkami svetla, ktorého spektrum v každom lúči rozpráva vlastný príbeh. Vaše diela vznikajú experimentom aj deštrukciou, taký je rukopis vašej tvorby.

„Nesnažím sa o nejakú maľbu alebo maľovať namaľované, niečo s čím sa stretávame denne. Základ mojej tvorby som postavil na tomto experimente, samozrejme v procesoch deštrukcie, ktoré skúmam u reštaurovaných predmetov, prirodzene nachádzam inšpiráciu. V tom spočíva duša mojej tvorby, jej základná poloha spočíva na hľadaní jedinečnosti. To čo tvorím prehovára vlastným jazykom.“

Plošné objekty vznikajú na drevených tabuliach pokryté metalickým plátom, ako sa rodí takéto dielo?

„Vždy to prekrývam, podklad si väčšinou vytváram v zlátených alebo striebrených vrstvách, na reflexívnych metalických plochách. Na ne potom nanášam vrstvy, ktoré po ich ustálení odkrývam a deštruujem tak, aby na povrch vyšlo to skryté – kovové, alebo objekt či fragment, ktorý rezonuje osobitým spôsobom. Odkrývané vrstvy ako keby odhaľovali tajomstvá, ktoré ukrývajú.“

Inšpiráciu nachádzate v motívoch deštrukcie, ako ju dokážete nasimulovať, napríklad popraskanie reliéfu ?

„Pri reštaurovaní historických objektov, nachádzam inšpiráciu pre vlastnú tvorbu v procesoch, ktoré po celé dekády pôsobia na predmety. Mojou prácou je týmto predmetom opäť vdúchnuť život, ktorý sa spätne obnovuje v mojej osobnej tvorbe. Jednou zo špecializovaných reštaurátorských metód je „krakeláž“. Profesionálne som sa jej venoval intenzívne 5 rokov, aby som ju ovládal. Vytváram tak milimetrové sieťkoviny až po veľké, centimetrové. Nebolo to jednoduché, tí, ktorí sa pohybujú vo výtvarníctve vedia, že sa to nedá naučiť zo dňa na deň. Zvládnete to len vtedy, keď vychytáte všetky nuansy ich tvorby.“

Podarilo sa vám vytvoriť experiment, ktorý po čase prekvapil svojou unikátnosťou?

„Stále ma takto prekvapuje plátkové striebro s tým, že reakcia plochy nezafixovaného striebra sama o sebe oxidovaním tmavne. Niektoré veci zaponovým lakom zafixujem, reakciu preruším, niektoré nechám otvorené. Stalo sa mi, že som aj zabudol (2014). Po pol roku som zistil, že sa na povrchu objavili nové mapy, nové škvrny celkom zaujímavého výtvarného charakteru, ktoré som ani sám neočakával. Vec náhody sama stvorila umelecké dielo, vstúpil som do toho len tým, že som to zafixoval a dielo bolo urobené, v podstate vďaka náhode.“

Pracujete tiež s hliníkovým aj pozinkovaným plechom a vrstvami z drahých kovov. Akú technológiu používate pri procese tvorby?

„Pre prácu s kyselinou používam hliníkový plech, respektíve to čo dokáže leptať kyselina fluorovodíková. Pri strieborných alebo zlátených plochách využíva reštaurátorské postupy. Urobím si kriedový podklad, vyzlátim plátkovým zlatom či striebrom, zaleštím achátovým kameňom, to je štandardná reštaurátorská technológia, ktorou sa imitovali kovy. Keď si prezriete stredovekú plastiku, pozostáva zo zlátenia a striebrenia na vysoký lesk, to je tá istá technológia, vďaka ktorej vznikajú aj moje diela.“

Vaša výtvarná tvorba je celkom odlišná od tej, ktorú poznáme napríklad z výstav základných umeleckých škôl, na tunajšej ste po štúdiách aj vyučovali. Používate tradičné metódy na tvorbu netradičných diel, čo vplýva na váš rukopis?

„Vo svojej tvorbe nebojujem s nijakými odkazmi, tvorím v rámci toho, že ma to baví a je to pre mňa „špás“. Netrápim sa nad ľúbivosťou mojej tvorby, nemusí podliehať žiadnym komerčným kritériám, takže nevytváram diela pod tlakom objednávky či predaja za každých okolností. Táto experimentálna tvorba s metalickými materiálmi je mojím koníčkom. Keby to takto pokračovalo, mám víziu, že by som sa v nasledujúcom období viac venoval práve takejto tvorbe. Zatiaľ sa však venujem viac reštaurátorstvu, ktoré je mojím povolaním“

Metalické plošné objetky nie sú jediným žánrom vašich prác, okrem plechu vám je blízka aj drobná plastika.

„Počas obdobia posledného roku som vytváral aj plastiky z dreva. Tu je mojím materiálom dub, štruktúra dubovej hmoty, jej štiepatelnosť. Vlani som sa viac venoval komornej plastike, ako tu prezentovaným plošným objektom. Mal som viac chuti venovať sa priestorovým objektom, vo svojej tvorbe nie som limitovaný. Po osvojení určitého rukopisu, štruktúry a tvaru vytváram drevené plastiky. Pri tejto mojej tvorbe používam viac netradičné nástroje na spracovanie povrchov, ako štandardné rezbárske náčinie. Netradičnými nástrojmi, ktoré takmer nesúvisia s nástrojmi na opracovanie dreva, napríklad takým šraubovákom sa dá dosiahnuť efekt dohrýzenia.“

Keď hovoríte o hrýzení, vo vašich dielach badať aj zvieracie motívy, ale realizujete ich v symbolickom vyjadrení.

„Figurálnej tvorbe sa vyhýbam. Živočíchy ma inšpirujú štruktúrami pancierov, kožou hadov alebo jašterov. Inklinoval som k živočíšnemu prejavu farebne, aj symbolicky. Pri práci si fragmenty zo živočíšnych motívov vystrihnem, vyselektujem určitú časť, ktorú prerozprávam v sochárskej podobe. Tvorím fragment prerozprávaný do dreva. Používam dub, ktorý je veľmi kvalitná drevina so zaujímavou štruktúrou, životnosťou, hustotou a pórmi. Na to, čo chcem robiť, mi vyhovuje najviac. Pracoval som aj s okrasnými drevinami, tieto diela sú pre svoju osobitú kresbu letokruhov dekoratívneho charakteru. Z toho Dub má šancu prežiť aj v exteriéri. Dub prevládal aj v architektúre. Z tohto dreva boli vyrobené najmä krovy budov z blízkeho okolia a môjho rodiska. Ešte používam aj Lipu, ale len pri reštaurátorskej práci. Vo vlastnej tvorbe materiálovo uprednostňujem dubové drevo.“

Akademický sochár Milan Flajžík, pri objekte PIERKO, v pozadí zľava PROROK a STRÁŽCA.Akademický sochár Milan Flajžík, pri objekte PIERKO, v pozadí zľava PROROK a STRÁŽCA. (-RB-)

V expozícii sa nachádzajú diela, ktoré otvárajú brány fantázii

Podľa kurátorky vernisáže SONDA Milana Flajžíka Dany Janáčkovej,„autor svojou originálnou umeleckou tvorbou, inšpirovanou materiálnym svetom, syntetizuje vlastnú bádateľskú polohu, poučenie a experiment, čo vyúsťuje do jeho vyzretého umeleckého prednesu. Obohacuje tak kontext slovenského sochárskeho umenia.“ Milan Flajžík sa narodil v novembri 1961 v Skalici. Stredoškolské štúdiá absolvoval medzi rokmi 1978 – 1982 na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave, na oddelení rezbárstva. Na vysokej škole sa v rokoch 1982 a 1988 špecializoval na katedre reštaurovania na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Po absolvovaní štúdií pedagogicky pôsobil na ZUŠ Senica od roku 1989 – 1991. V súčasnosti sa venuje reštaurovaniu, najmä oltárnych architektúr, polychromovanej plastiky a historického nábytku, nájde si čas aj na vlastnú voľnú tvorbu. Usporiadal už osem samostatných prezentácií a zúčastnil sa početných kolektívnych výstav doma aj v zahraničí a dvoch sochárskych sympózií v Smrdákoch a v Senici. Žije a tvorí v Smrdákoch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?