Dubovce. Slovenskí farmári sú si vedomí, že bez vzájomnej spolupráce a pomoci sa im nepodarí zmeniť neuspokojivý stav domácej poľnohospodárskej produkcie. Súčasných problémov v agrosektore sú si vedomí aj slovenskí pestovatelia cesnaku, ktorí sa spojili do občianskeho združenia Slovenský Cesnak. Na Záhorí (27. 2) zorganizovali svoju prvú celoslovenskú konferenciu o slovenskom cesnaku "Budúcnosť pestovania cesnaku na Slovensku v systéme trvalo udržateľného poľnohospodárstva."
Konferencie sa zúčastnilo na 96 účastníkov celého Slovenska. Svoje zastúpenie tu mal východ aj juh krajiny. Združenie pri tejto príležitosti ohlásilo vznik Farmárskej akadémie, kde budú môcť farmári študovať nové moderné poľnohospodárske postupy a technológie, formou kurzov a školení. Tie sa budú obsahovo týkať správnej marketingovej komunikácie so zákazníkmi ako aj samotného marketingu, farmárčenia, veľkoprodukciou a ekológiou v agrosektore.
Za svoj smerodatný cieľ si vytýčili obnovu pestovania a podporu spotreby cesnaku, súčasti tradičnej slovenskej poľnohospodárskej kultúry. Nechcú, aby ich plány zostali len na papieri a v kuloároch poľnohospodárskych elít, výsledkom intenzívnej práce občianskeho združenia Slovenský Cesnak by mala byť skutočnosť, že slovenský cesnak budeme môcť opäť vidieť rásť aj na našich poliach. Presvedčiť o tom má už nová tohtoročná úroda.
Za podporou rozvoja pestovateľských aktivít pôvodných plodín stojí Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Podľa jej ústredného riaditeľa Jozefa Bíreša sa bude správa podieľať na vykonávaní kontrol u pestovateľov a predajcov certifikovaného slovenského cesnaku.
Podľa prezidetna OZ Slovenský cesnak, Júliusa Kráľa, poľnohospodárska výroba sa na Slovensku uberá veľmi neuspokojivým smerom. Poukazuje na nedostatočnú produkciu špeciálnej poľnohospodárskej výroby, konkrétne má na mysli pestovanie domáceho ovocia a zeleniny.
V koncepčnom riešení týchto nedostatkov slovenského poľnohospodárstva podľa Kráľa chýba vízia dlhodobého rozvoja. Situáciu na slovenskom trhu do značnej miery ovplyvnili veľké obchodné reťazce, ktoré stlačili predajné ceny ovocia a zeleniny na neúnosne nízku úroveň. V daných podmienkach sa častokrát domáci pestovatelia museli uchýliť ku krízovým riešeniam. Zaorávanie úrody či znižovanie plošných výmer bol len začiatok pádu.
Poukazuje tiež na zlý progres vo využívaní pôdy na poľnohospodárske účely. Nedostatok malých fariem a degradácia neobrábanej pôdy, početné úhory a lov spotrebiteľov na nízke ceny v obchodoch, vytvárajú začarovaný kruh, ktorý ďalej vplýva na znižovanie slovenskej potravinovej sebestačnosti.
Riešenie problému vidí v kooperácii mimovládnych a vládnych inštitúcií pri riešení problémov, ktoré sa u nás rozvinuli od pádu socializmu. Aktivizáciou vidieka a jeho poľnohospodárskej produkcie, spolu s vytvorením spoločnej obchodnej a rozvojovej stragégie farmárov majú priniesť zníženie administratívnej záťaže, nadobudnutie dobrého medzinárodného mena a v neposlednom rade zvýšiť úroveň vzájomnej pomoci a vzdelávania v oblasti poľnohospodárskej produckie.
Združenie materiály k problematike o Budúcnosti pestovania cesnaku na Slovensku v systéme trvalo udržateľného poľnohospodárstva vydalo aj knižne, v zborníku z tejto 1. celoslovenskej konferencie. Publikácia je zaradená v knižničnom systéme Slovenskej národnej knižnice (ISBN 978-80-971924-0-2).