Jesenný smog smradom morí ulice a vážne ohrozuje naše zdravie

Autor: Radovan Butaš | 1.11.2014 o 23:24 | (upravené 3.11.2014 o 13:24) Karma článku: 2,65 | Prečítané:  583x

Trend jesenného pálenia stále prežíva. Dymové signály vychádzajú z nejednej obce, menej z miest.

Napadané lístie, rastlinné zvyšky zo záhrady, nespracované vňate zo zeleniny – to všetko musíme na našich záhradách niekam upratať. Ekológia radí jasne, kompostovať! No nie všetci záhoráci sú takí zodpovední, že všetko čo vzíde zo záhrady svedomito skompostujú. Pálenie biomasy alebo miešanie s komunálnym odpadom je často krátkozrakým riešením.

Smogová situácia, najmä v jeseni sa opakuje každý rok nie len na Záhorí, ale aj po celom Slovensku. Ľudia pália suché rastlinné zvyšky aj napriek tomu, že spaľovanie odpadu, najmä toho rastlinného je zákonom aj mnohými miestnymi samosprávami zakázané. Hustý biely dym vznikajúci pri pálení obsahuje množstvo škodlivých látok.

Zákon o ochrane pred požiarmi č. 314/2001 Z.z. vypaľovanie a spaľovanie porastov aj iného materiálu zakazuje. Za usvedčenie z priestupku môžete dostať pokarhanie alebo pokutu do 331 eur. V blokovom konaní vám hrozí pokuta do 100 eur. Pre podnikateľov platia vyššie taxy pokút.

Nezodpovednosť a ľahkovážnosť sú hazardom so zdravím

Pálenie lístia a suchej trávy uľahčuje prácu, no odpad sa len tak nevydymí. Látky rozptýlené do ovzdušia sa vrátia na zem s najbližšou hmlou, aj keď nie práve tam, odkiaľ prišli. Spaľovaním pri nízkych teplotách vzniká ťažký dusivý dym, ktorý pozostáva z oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov, oxidu dusného, dechtu a čpavku aj dioxínov.

Do vzduchu, ktorý dýchame sa touto cestou dostávajú aj organické hnojivá, ktoré sa menia na škodlivé plyny. Pri domácom spaľovaní odpadov koncentrácie škodlivín často prekračujú limity stanovené pre priemyselné zóny. Zápach, ktorý navyše obťažuje nie len najbližších susedov je tu najmenším problémom.

Množstvo uhlíka, ktorý rastliny naviazali počas vegetačného obdobia sa spaľovaním opäť uvoľňuje naspäť do atmosféry. Častice uvoľnené do ovzdušia sa s najbližším dažďom, hmlou či snežením vracajú opäť na zem. Vysoké koncentrácie škodlivín vznikajúcich pri nedokonalom horení vlhkých materiálov môžu u človeka vyvolávať poškodenia imunitného a nervového systému a pridávajú sa k rakovinotvorným pôvodcom.

Spaľovanie je možné len po dohode s hasičmi i to len za určitých podmienok

Vždy musíte dbať na protipožiarnu prevenciu. Za určitých podmienok môžete požiadať o povolenie na spálenie odpadu. O postupe informuje podplukovník Róbert Simeonov z oddelenia požiarnej prevencie KR HaZZ v Trnave v Trnave: „V prípade zámeru spaľovania horľavých látok občanmi, musí príslušná osoba ešte pred samotnou činnosťou spaľovanie nahlásiť na príslušné okresné riaditeľstvo HaZZ a príslušný obecný úrad. V žiadosti musíte uviesť dátum a čas spaľovania, podmienky za akých sa bude spaľovať a tiež aj osoby zodpovedné za túto činnosť, pričom v prípade kladného rozhodnutia má hasičský zbor právo túto činnosť kontrolovať. Keď však mestské alebo obecné zastupiteľstvo prijalo všeobecne záväzné nariadenie, ktoré takúto činnosť zakazuje, nemal by žiadateľ túto činnosť vykonávať a sezónneho odpadu zo záhrady sa musí zbaviť napríklad kompostovaním.“

Kompostovaním proti vysokým cenám za odvoz komunálneho odpadu

Prítomnosť biomasy v komunálnom odpade má po uložení na smetisko za následok zvýšenú produkciu skládkových plynov. Navyše sa rýchlejšie vyčerpávajú kapacity skládky, čo má za následok rast poplatkov za odvoz komunálneho odpadu. Biologicky rozložiteľný odpad, najmä ten záhradný by nemal za žiadnych okolností končiť v smetných nádobách. Za to tiež môžete dostať pokutu. Ku kompostovaniu nás zaväzujú aj smernice Európskej únie (1999/31/ES a jej neskoršie znenia). Dôvodom tohto nariadenia je stratégia obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľného odpadu na skládky.

Domácim zhodnocovaním rastlinného odpadu vzniká za pomerne krátky čas organické hnojivo hnedej, sivohnedej až čiernej farby. Štruktúra takejto masy je drobná až hrudkovitá bez nerozpojiteľných častíc. Takto vyrobený kompost môžete aplikovať do pôdy alebo ho použiť na výrobu pestovateľského substrátu.

Do kompostu patrí prírodný materiál z údržby zelene a záhrad spolu s kuchynskými a reštauračnými odpadmi rastlinného pôvodu, tiež aj výkaly hospodárskych zvierat z drobnochovu. Avšak nie všetok odpad z úžitkovej záhrady sa hodí na kompostovanie.

Zhodnocovanie rastlinných zvyškov zákony pokladajú za predchádzanie vzniku odpadu. Takáto činnosť má v rámci odpadového hospodárstva najvyššiu prioritu nie len na úrovni samospráv, ale aj domácností.

Semená aj choroby kompostovanie prežijú

Buriny a ich semená spolu s chorobami infikovanými rastlinnými časťami sa do kompostu nehodia. Môžete tam dať zhnité ovocie, pokazenú zeleninu, lístie aj vykosenú trávu, tie sa v procese kompostovania rozložia. Mali by ste však rátať s tým, že semená v plodoch aj burinách pravdepodobne prežijú a po aplikácii do pôdy sa uchytia. To isté platí aj o chorobách zasahujúcich listy či stonky rastlín alebo stromov, tie by ste do kompostu dávať nemali.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?