Ružomberok si pripomenul odkaz a dielo Andreja Hlinku

Autor: Radovan Butaš | 29.9.2014 o 19:31 | (upravené 29.9.2014 o 19:52) Karma článku: 3,52 | Prečítané:  643x

Patril do okruhu katolíckych kňazov, ktorí rozvíjali myšlienky slovenskej národnej obrody. Usilovnou a neutíchajúcou prácou s národom im zvereným, sa zaslúžil o uchovanie slovenskej národnej identity aj napriek veľmi nepriaznivým kultúrno-spoločenským pomerom v Uhorsku.

Ružomberok, 26. septembra (ročníkový rozhlasový Pulz-servis/media.ku.sk) Posledný septembrový týždeň na Liptove patril spomienkam a oslavám jednej z najvýraznejších postáv slovenskej národnej obrody z prelomu 19. a 20. storočia: rímsko-katolíckemu kňazovi, politikovi, novinárovi, spolkovému činiteľovi a presvedčenému národovcovi, ktorý zasvätil svoj život a srdce práci pre národ.

Akademická obec si v piatok Andreja Hlinku pripomenula seminárom o jeho živote a diele, ktorý pripravili profesor Róbert Letz z bratislavskej katedry histórie na Univerzite Komenského a doktor Jaroslav Nemeš z katedry histórie na Katolíckej Univerzite v Ružomberku. Práve tento seminár otvoril hlavný trojdňový program víkendových osláv 150. výročia od narodenia tohto otca slovenského národa.

Martin Tkáč, predseda Matice Slovenskej ako spoluorganizátor tohto podujatia pripomenul, že tento rok 2014 patrí kráľovi Svätoplukovi a Andrejovi Hlinkovi, významným postavám slovenskej histórie. Vyslovil tiež znepokojenie, že zkomolená parafráza odkazu Andreja Hlinku v podobe Hlinkových gárd a mládeže spolu s kolaborujúcimi predstaviteľmi Slovenského vojnového štátu stále zaťažuje fašistickým pátosom jeho monumentálne dielo a vyzval k spoločnému odkrytiu pravdy o jeho filozofii a zámeroch so slovenským národom.

Totalitný komunistický režim sa na 40 rokov pokúsil vymazať osobnosť a zásluhy Andreja Hlinku z histórie nášho národa. Aj dnes sa v mnohých pádoch často skloňuje klérofašistický pátos, ktorý zaťažuje význam jeho pôsobenia. Hlinka však nebol fašista, ani s fašizmom nesympatizoval. Hitlera označil za kultúrnu beštiu a vyslovil sa, že nacizmus je pre kresťanské Slovensko neprijateľný. Žil podľa kréda: „Za Boha život, za národ slobodu.“

Obsiahlou, najmä voľne prístupnou zbierkou, ktorá podrobne zobrazuje a objasňuje život Andreja Hlinku je internetová stránka www.andrejhlinka.sk, spustená od 15. septembra. Mimo iných faktov, na nej profesor Róbert Letz, odborný garant tohto projektu o Hlinkovi píše, že: „Zmyslom jeho politiky bol sebavedomý, vzdelaný a hospodársky nezávislý Slovák, ktorý by riadil krajinu podľa svojich vlastných tradícií.“ Profesor Letz vo svojom odbornom príspevku o význame Andreja Hlinku v slovenských dejinách pri osobnostnej charakteristike načrtol, že: „Vyššie abstraktné vzdelanie v teologickej oblasti nebolo Hlinkovým cieľom. Tým bolo kňazstvo a jeho služba veriacim. Po celé roky si zachoval výraznú črtu ľudovosti, cítil sa byť človekom z ľudu a nikdy ním neprestal byť.“


Cesta z biedy, ktorým smerom a za kým ísť?

V zmysle encykliky pápeža Leva XIII – RERUM NOVARUM z roku 1891, o sociálnom učení a zmiernení sociálnych rozdielov v spoločnosti, najmä odstránení žobráctva sa táto encyklika o robotníckej otázke stala najdôležitejším dokumentom, ktorý splnomocňoval slovenský obrodenecký katolícky prúd, aby pozdvihol zneužitý a do prachu hodený národ, ktorý po celé stáročia iba slúžil a ťažko pracoval bez nároku na krajšiu budúcnosť.

Majetok, ktorý Hlinka nadobudol vďaka spolkovej činnosti aj činnosti peňažného ústavu, tiež z početných darov, všetky dostupné zdroje investoval do budúcnosti milovaných veriacich. Ako ľudový tribún bol známy svojou impulzívnosťou, no nebol vo svojej podstate rebel ani burič, preto mal úspech a darilo sa mu presviedčať nie len masy, ale aj elity na ceste za oslobodením spod maďarského jarma. Architektonický príspevok, ktorý najmä dnes v Ružomberku pripomína najslávnejšie emancipačné obdobie slovenského národa je dôkazom odhodlania, svedomitej práce a húževnatosti tejto významnej osobnosti našich národných dejín.


Zabudnúť na staré predsudky a nastaviť tvár pravde

Podľa nitrianskeho biskupa Viliama Judáka: „Andrej Hlinka na obranu slovenského národa vynaložil nie len finančné prostriedky, ale aj svoj čas a svoje zdravie. Všetko to, s čím disponoval dal do služieb ľudu, ktorý mu bol zverený. Nikdy nezabúdal byť predovšetkým kňazom. Nikdy na úkor svojich kňazských povinností nekonal nič iné. Snažil sa vždy o to, aby jeho kňazské povolanie bolo zabezpečené aj prostredníctvom jeho kaplánov a kde mohol, všade sa usiloval predovšetkým pôsobiť ako kňaz. Hoci nemožno od jeho života oddeliť aj jeho politiku.“

O Andrejovi Hlinkovi sa verejne mohlo začať hovoriť až po páde železnej opony. „Hlinka sa stáva za ostatných 20 rokov osobnosťou, ktorú môžeme hodnotiť už objektívne. Má svoje čestné miesto v slovenskom parlamente vedľa Vajanského a Štefánika, kde má svoju bustu“, dodáva jeho excelencia.

Je známe zo strany Hlinku, že veľmi miloval mládež, do nej vkladal svoju dôveru v budúcnosť cirkvi a národa.“ Bolo by ku cti tejto významnej osobnosti za dosť učinené: „Ak by sa aj zo strany našich mladých intelektuálov tejto téme venovala väčšia pozornosť, pretože propaganda o jeho klérofašizme a spolupráci s Hitlerom je zavádzajúca. V prvom rade bol kňazom a národovcom, tak ako Bernolákovci a Štúrovci, hoci on sám žil v pomatičných rokoch."  uviedol v rozhovore pre ročníkový rozhlasový Pulz-Servis na Katolíckej univerzite v Ružomberku biskup Viliam Judák.

Avšak práve Slovenský vojnový štát a štyridsať rokov trvajúca temná totalita komunistického režimu vrhli tieň na celé jeho dielo. No to neupadlo do zabudnutia. Keď ešte koncom 19. storočia zakladal spolky na pomoc farníkom: úverové, kultúrne a striezvosti (protidrogové), zároveň bojoval proti úžere, korupcii a maďarizácii, on a jeho spolupracovníci a predchodcovia sa zaslúžili o povznesenie slovenskej ľudovej obce aktívnou organizáciou ľudového života. Dnes stojí na piedestále slovenských národných dejín vedľa Štúra, Moyzesa, Mudroňa a Vajanského.



Miesto na panteóne slovenských dejín

Dňa 25. apríla 1939 schválil Slovenský snem zákon č. 83/1939 Sl. z., podľa ktorého sa A. Hlinka zaslúžil o slovenský národ. Pred siedmimi rokmi poslanci Národnej rady SR 26. októbra 2007 schválili zákon č. 531/2007 Zb. z. o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku. Jeho portrét dekoroval aj 1000 korunovú slovenskú bankovku vydanú v roku 1993.

Andrej Hlinka zomrel 16. augusta 1938 v Ružomberku. Žil 74 rokov. Za života bol niekoľko krát väznený, prenasledovaný a pokutovaný. Po odvolaní biskupom Párvym z úradu sa nezriekol svojho postavenia katolíckeho kňaza a aj naďalej pomáhal, organizoval a písal. Uskutočnil početné pracovné cesty do zahraničia, aby informoval o situácii Slovákov v Uhorsku. Jeho balzamované pozostatky na necelých šesť rokov spočinuli 31. októbra 1939 v mauzóleu pri farskom kostole v Ružomberku. V rokoch ruského dobývania Slovenského štátu boli premiestnené do krýpt Dómu svätého Martina v Bratislave. V päťdesiatych rokoch 20. storočia boli Hlinkove relikvie ukryté na neznámom mieste. Aj naďalej je však pochovaný v srdci milovaného národa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?